Peniaze môžu kúpiť šťastie len do určitej výšky. Skúmajú sa aj vzťahy, dobročinnosť či korupcia, hovorí vedkyňa o rebríčkoch šťastných krajín

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov. „Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života. Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine. V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj: ako sa v rebríčku šťastia odráža politická nestabilita; či rebríček skresľuje to, že v niektorých krajinách je neslušné sťažovať sa a v niektorých je divné, ak sa nesťažujete; prečo sú ľudia, ktorí pomáhajú iným, šťastnejší; ako vplývajú na pocit šťastia mladých ľudí sociálne siete a to, na čo ich využívajú; prečo sociálne siete zhoršujú život najmä mladým dievčatám v takzvanom „západnom svete“.